V Európe sme svedkami sprísňovania pravidiel. Podľa legislatívy Európskej únie musí mať od roku 2021 45 percent všetkých nových autobusov nulové emisie. Toto číslo sa má od roku 2025 zvýšiť na 65 percent. Ide o súčasť plánu na boj so zmenou klímy, ktorý počíta s poklesom emisií CO2 vyprodukovaných autobusmi a nákladnými vozidlami o 30 percent do roku 2030. Prísna legislatíva prinesie zlepšenie kvality ovzdušia pre obyvateľov európskych miest. Vozidlá s palivovými článkami, ktoré sa poháňajú vodíkom, môžu priniesť zlepšenie na dvoch frontoch – prispieť k lepšiemu ovzdušiu a zmierniť klimatické problémy. Koniec-koncov, jedinou látkou, ktorá vychádza z výfuku vozidla s palivovými článkami, je voda. Japonsko si včas uvedomilo prednosti H2 dopravy a v budovaní H2 infraštruktúry má pred Európou náskok. Krok, ktorý pravdepodobne zrýchlila skutočnosť, že Japonsko, podobne ako niekoľko ďalších ázijských krajín, musí v mnohých husto osídlených aglomeráciách bojovať s vážnymi problémami so smogom. Japonsko sa stalo jednou prvých krajín na svete, ktoré v roku 2017 predstavili národnú vodíkovú stratégiu. A stanovilo si v nej ambiciózne ciele: Do roku 2030 chce vybudovať dodávateľský reťazec H2, ktorý vyprodukuje 300 000 ton vodíka, a rozšíriť dostupnosť H2 dopravy. Plán napríklad počíta s tým, že do roku 2030 sa bude na cestách preháňať 800 000 vozidiel s palivovými článkami a 1 200 autobusov s palivovými článkami. I ďalšie svetové regióny investujú do opatrení na rozšírenie H2, rozvíjajú konkrétne vodíkové projekty a pracujú na výstavbe infraštruktúr šetrných k životnému prostrediu.

Pokrok pri budovaní vodíkovej infraštruktúry určenej pre lokálne dopravné siete je podobne rýchly i na druhej strane zemegule, v Ázii. Automobilky Hyundai a Toyota vyrábajú autobusy a nákladné vozidlá s palivovými článkami. „Spoločnosť Linde nedávno v Malajzii vybudovala prvú tankovaciu stanicu na H2 v juhovýchodnej Ázii. Toto zariadenie slúži pre potreby flotily miestnych autobusov a jeho súčasťou je integrovaná výroba vodíka metódou elektrolýzy,“ dopĺňa Schaefer. Do prevádzky bola uvedená aj tankovacia stanica v Šanghaji v Číne, ktorá je zdrojom H2 pre mikrobusy, nákladné automobily a osobné vozidlá. V Japonsku sa vodíková infraštruktúra nachádza v pokročilej fáze výstavby, pretože tamojšia vláda už nejaký čas implementuje svoju základnú vodíkovú stratégiu. Japonsko sa tak stalo globálnym priekopníkom, pokiaľ ide o plošné rozšírenie H2 dopravy. Schaefer upozorňuje najmä na tankovaciu stanicu na vodík pre autobusy v Tokiu, ktorá začala prevádzku v januári 2020. Zariadenie vybavené inovatívnym a mimoriadne výkonným kryogénnym čerpadlom CP90/100 značky Linde dokáže každú hodinu natankovať až 100 kilogramov H2 s prívodným tlakom len 2 bary – to sú dostatočné parametre pre obsluhu 30 autobusov s palivovými článkami denne. Jednou z kľúčových predností tejto tankovacej stanice v Japonsku je možnosť uskladnenia H2 v kvapalnej podobe priamo na mieste a jeho následná účinná premena na stlačený H2 v plynnej forme s použitím technológie kryogénneho čerpadla Linde. Kvapalný vodík (LH2) je bonusom s vysokou pridanou hodnotou: „LH2 má vyššiu energetickú hustotu. To znamená, že na malej ploche je možné uskladniť oveľa viac vodíka. To je obrovská výhoda vo veľkomestách, ako je Tokio, s vysokými cenami pozemkov,“ vysvetľuje Schaefer. Výrazne efektívnejšia je tiež veľkoobjemová preprava kvapalného vodíka. „V budúcnosti sa budú musieť tankovacie stanice rozšíriť tak, aby dokázali uspokojiť vysoký dopyt po H2. Budú musieť obslúžiť oveľa viac veľkých vozidiel, napríklad nákladných áut. A to všetko s vysokou mierou spoľahlivosti a efektivity,“ pokračuje a hneď dodáva ďalšiu prednosť vodíka: „Pre rýchly rozvoj tohto trhu je potrebné, aby sa znížili náklady v strednodobom horizonte. V prípade tankovacích staníc na vodík to znamená, že potrebujeme veci štandardizovať. Inými slovami, trh s autobusmi, nákladnými vozidlami a vlakmi potrebuje rovnaké štandardy, celosvetovo platné protokoly pre tankovanie, ktoré existujú pre automobily. V tých sa musia definovať faktory, ako sú tlak a teplota, pri ktorých je možné H2 tankovať.“ Vodík ponúka skvelé príležitosti – a to nielen pre autobusy. Výhody čakajú tiež na komerčné vozidlá. Rovnako ako autobusy jazdia vozidlá na odvoz odpadu, zametače ulíc a iné špecializované vozidlá po naplánovaných trasách a obvykle sa obsluhujú na centrálnej plniacej stanici. Všetky tieto faktory zjednodušujú vybudovanie vodíkových infraštruktúr v mestách.

Odborníci na dopravu sa okrem autobusov s palivovými článkami v rastúcej miere sústredia tiež na vlaky. „Prínosy sú zrejmé. Vlaky jazdia dlhé, plánovateľné trasy a sú už súčasťou rozsiahlej dopravnej siete. Ešte dôležitejšie ale je, že napríklad v Nemecku je elektrifikovaných len asi 50 percent železničnej siete,“ vysvetľuje Schaefer. Vodík by preto mohol byť alternatívnou pohonnou technológiou, najmä pre dieselové lokomotívy s veľmi zápornými klimatickými bodmi. A prvý úspešný príbeh z praxe už bol napísaný: vlak Coradia iLint, ktorý vyrába spoločnosť Alstom. Ide o prvý vlak pre osobnú dopravu, ktorý bude poháňaný palivovými článkami a H2. Vlak neprodukuje žiadne emisie, len paru, a je tiež mimoriadne tichý. Coradia iLint bol predstavený na veľtrhu Innotrans v roku 2016. Vlak v rámci 18-mesačnej skúšobnej prevádzky jazdil na regionálnej trati a tento test úspešne dokončil vo februári 2020. Spoločnosť Linde má v tomto celosvetovo uznávanom, inovatívnom projekte kľúčovú úlohu: „V auguste 2020 sme začali s výstavbou tankovacej stanice na vodík pre dvanásť vlakov Coradia iLint v nemeckom Bremervörde. Stanica by mala začať svoju činnosť v polovici roku 2021,“ potvrdzuje Schaefer. S kapacitou asi 1 600 kilogramov vodíka denne je to jedna z nominálne najväčších tankovacích staníc na vodík na svete.

Tankovacia stanica na H2 v Bremervörde je základným predpokladom pre komerčnú prevádzku vodíkových vlakov s nulovými emisiami v sieti verejnej dopravy Elbe-Weser. Od roku 2022 začne táto stanica s non-stop prevádzkou každý deň a podľa potreby dopĺňať palivo do štrnástich regionálnych vlakov od spoločnosti Alstom s pohonom na vodík. Vlaky s dojazdom asi 1 000 kilometrov a niekoľkými vozidlovými jednotkami dokážu obslúžiť celú sieť prevádzkovanú dopravnou spoločnosťou Verkehrsbetriebe Elbe-Weser GmbH (evb) po celý deň na jednu nádrž. Do skúšobnej prevádzky v bežnej osobnej preprave v južnom Rakúsku nasadili vlak Coradia iLint aj Rakúske spolkové dráhy (ÖBB). Do vodíkových vlakov je pripravená investovať aj Zillertalská železnica v Rakúsku. Používanie vodíka ako paliva na pohon vlakov bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože jeden kilogram H2 nahradí asi 4,5 litra motorovej nafty. Vodíkové vlaky tiež spotrebujú asi o tretinu menej energie než vlaky s pohonom na motorovú naftu. Dokonca i náklady na údržbu sú asi o desať percent nižšie v porovnaní s podobnými vlakmi s pohonom na motorovú naftu. V súvislosti s vlakovými stanicami sa pritom ponúkajú ďalšie možné synergické efekty pri zapojení ďalších foriem miestnej dopravy. Vodíkové tankovacie stanice pre vlaky by napríklad mohli slúžiť na tankovanie autobusov a ďalších vozidiel mestských služieb, a tým zvýšiť využitie svojich kapacít. Mesto Bremervörde je priaznivo naklonené koncepcii H2. Stanica bola navrhnutá tak, aby ju bolo možné jednoducho rozšíriť o produkciu vodíka priamo na mieste s použitím elektrolýzy a obnoviteľnej energie. Ide skrátka o riešenie, ktoré je zárukou kontinuálneho rozvoja zeleného H2.